Čchi (氣) - nie je len energia
 Jak přepisovat a číst čínská slova - Transkripce
 Jin a jang (陰陽) - ženský a mužský princíp v čínskej filozofií
 "Päť procesov" (wu-sing 五行)

Čchi (氣) - nie je len energia.

V rôznych publikáciách o tradičnej čínskej medicíne, feng-šuej, o čchi-kungu, o čínskych bojových umeniach (predovšetkým o tchaj-ťi) sa často stretávame s pojmom ‚čchi' (niekde sa podľa transkripcie pchin-jin prepisuje ako qi). V mnohých knihách sa tento pojem prekladá ako ‚energia'. Nie je to však presné, čchi nie je len energia. V našich jazykoch neexistuje pojem, ktorý by ho plne vystihoval, preto sa v kontexte čínskej filozofie, medicíny, feng-šuej či bojových umení väčšinou neprekladá. Čo si však máme pod týmto pojmom predstaviť? Čo je ‚čchi'?

V období Bojujúcich štátov (480-222 pred n.l.) sa v kontexte filozofie a kozmológie označovala pojmom čchi základná substancia tvoriaca nebesia, zem a všetko na svete; vitálna sila, ktorá je látkou a procesom zároveň. V tomto období sa tento pojem čoraz častejšie objavuje v rôznych textoch a jeho významy sa postupne rozširujú. Stáva sa esenciou, z ktorej sa všetko rodí a všetky veci na svete sa považujú za prejav jej premien. Formuje sa tiež základná premisa: keď sa čchi hromadí, stáva sa životom, keď sa rozptyľuje, nastáva smrť.

U slávneho konfuciánskeho filozofa Mencia (371 - 289 pred n.l.) sa čchi spája s predstavou morálnej sily, ktorá prejavuje vôľu k dobru a k dokonalosti. Je životodarnou silou, ktorá je základnou podmienkou života. V Menciovom uvažovaní je čchi niečím, na čom musí človek pracovať, čo sa musí neustále pestovať. Od dôb Mencia je v úvahách o človeku čchi spájaná s mravnou, duchovnou, prírodnou a fyzickou stránkou človeka.

Za dynastie Chan (206 pred n.l. - 220 n.l.) sa učenie o tejto vitálnej sile čoraz častejšie objavovalo aj v úvahách o vesmíre a prírodných zákonoch a spektrum jej významov sa rozvinulo ešte viac. V kozmogónii sa opisuje, že v určitej fáze vzniku sveta sa ľahká a svetlá časť čchi oddelila od ťažkej a tmavej a takto sa vytvoril jin a jang. Jin a jang sa ďalej delili a vytvorili štyri ročné obdobia, zo štyroch ročných období (resp. z premien, ktoré ročné obdobia symbolizovali) sa nakoniec vytvorilo všetko na svete.

V chanskej kozmológii predstavovala čchi proces a súčasne aj látku, ktorá je konkrétnym prejavom časopriestoru. Je základnou substanciou, z ktorej sú tvorené všetky veci na svete a zároveň je nehmotným, neviditeľným vibrujúcim médiom napĺňajúcim prázdny priestor. Všetko na svete je formou čchi. Čchi je všadeprítomná, nie je obmedzovaná priestorom ani časom. Niet chvíle, kedy by sa neprejavovala, jej prejavy sú mnohoraké. Prítomnosť čchi spôsobuje, že sú všetky veci vo vesmíre vzájomne prepojené a stávajú sa tak neoddeliteľnou súčasťou vesmírneho procesu.

Podľa teórie o čchi je aj ľudský život neoddeliteľnou súčasťou nezastavujúceho sa prúdenia čchi. Človek je jej prostredníctvom spojený s prírodou, vesmírom, so všetkým na svete. Je z nej tvorený, rovnako ako aj iné formy bytia, od anorganických až po organické. Myseľ je najjemnejšou formou čchi v ľudskom tele, v duchovnej rovine dáva človeku schopnosť vnímať a chápať chod nebies a zeme.

V kontexte tradičnej čínskej medicíny je čchi súhrnom syndrómov zdravého a chorého organizmu. Je vitálnym základom organizmu, je silou, ktorá organizmus oživuje, udržuje jeho životné funkcie. V klasických dielach čínskej medicíny sa o nej píše ako o "koreni človeka" a zdôrazňuje sa, že existencia človeka je úplne závislá na čchi.

(z diplomovej práce "Ročné obdobia v tele človeka a v ‚tele' spoločnosti starovekej Číny")
Major John S. Heaven and Earth in Early Han Thought: Chapters Three, Four, and Five of the Huainanzi. New York, State University of New York Press 1993. Král, Oldřich. Čínská filosofie (Přednášky). Praha, FF UK 1999, s.97.