Čchi (氣) - nie je len energia
 Jak přepisovat a číst čínská slova - Transkripce
 Jin a jang (陰陽) - ženský a mužský princíp v čínskej filozofií
 "Päť procesov" (wu-sing 五行)

"Päť procesov" (wu-sing 五行)
Vývoj pojmu wu-sing 五行

Najstaršie zmienky o "päticiach" (o päťkových číselných skupinách) sa datujú do dynastie Šang (1500 - 1045 p.n.l.). Jednou z prvých skupín boli tzv. "štyri smery" (s'-fang 四方), ku ktorým sa pripočítala piata pozícia - stred. V textoch dynastie Čou (1045 - 256 p.n.l.) môžeme ďalej nájsť poznámky k rôznym skupinám pätíc, avšak Graham poukazuje na to, že až do 3.stor. pred n.l. Číňania neprejavovali tak veľký záujem rozdeľovať veci do dvojíc a pätíc do takej miery, ako to je napr. v tradícií filozofického smeru Chuang-Lao . Aj v Cou Jenovej filozofií tvorí "päť procesov (wu-sing 五行) " - drevo, oheň, zem, kov a voda - ešte len jednu z mnohých kategórií. V jeho filozofií sú pätice špecifikované ako "päť látok (wu-cchai 五材)", alebo "päť síl (wu-te 五德)". Cou Jen aplikoval "päť síl" na dejiny a geografiu. Uviedol do súvislostí javy v politike a v sociálnom živote so sledom piatich síl a vytvoril poučky o ich premenách a kolobehu. Usporiadal ich, až kým každá z nich nenašla svoje miesto a nebola potvrdená príkladmi z dejín ľudstva. Podľa jeho teórie sa všetky udalosti podriaďujú cyklu piatich síl. Každá z piatich síl má svoj čas rastu a zániku. Prírodné javy a ľudské záležitosti sú pod kontrolou sily, ktorá práve v tej chvíli prevláda. Keď končí čas "vládnucej" sily, ustupuje a na jeho miesto nastupuje ďalšia. Tvorí sa tak nekonečný kolobeh, ktorý sa prejavuje aj na dejinách ľudstva. Podľa Cou Jenovej teórie je každá dynastia ovládaná jednou z týchto síl. Zmeny v histórií ľudstva nie sú ničím iným, než ich manifestáciou.
V 13. knihe, 2. kapitole "Análov jari a jesene pána Lü" (Lü-š' čchun-čchiou 呂氏春秋) je pasáž pripisovaná Cou Jenovi, ktorá vysvetľuje filozofiu dejín.

Kedykoľvek má nastúpiť (na trón) kráľ alebo panovník, nebesia musia najskôr medzi nízkymi vrstvami ľudu zjaviť priaznivé znamenie. V časoch Žltého cisára, nebesia spôsobili, že sa objavilo veľké množstvo dážďoviek a cvrčkov. Žltý cisár povedal: ‚Nastupuje sila zeme.' Preto považoval žltú za svoju farbu a zem bral ako model pre (riadenie) svojich záležitostí.
V časoch Jüa (zakladateľa dynastie Sia) nebesia spôsobili, že sa objavili rastliny a stromy, ktoré nezvädli ani v jeseni a v zime. Jü povedal: ‚Nastupuje sila dreva.' Preto považoval zelenú za svoju farbu a drevo bral ako model pre (riadenie) svojich záležitostí.
V časoch Tchanga (zakladateľ dynastie Šang), nebesia najskôr spôsobili, že sa vo vode objavili čepele nožov. Tchang povedal: ‚Nastupuje sila kovu.' Preto považoval bielu za svoju farbu a kov bral ako model pre (riadenie) svojich záležitostí.
V časoch kráľa Wena (zakladateľ dynastie Čou), nebesia najskôr spôsobili, že v čase, keď červený vták držal v zobáku červenú knihu, na oltári pôdy kráľovského domu Čouov vzplanuli plamene. Kráľ Wen riekol: ‚Nastupuje sila ohňa.' Preto považoval červenú za svoju farbu a oheň bral ako model pri (riadení) svojich záležitostí.
Voda bude určite ďalším prvkom, ktorý nahradí oheň. A nebesia ako prvé dajú znamenie označujúce nástup sily vody. A keď bude nastupovať sila vody, čierna bude považovaná za farbu (nasledujúcej dynastie) a voda bude braná ako model pri (riadení) jej záležitostí. Ak sila zeme príde bez toho, aby bola rozpoznaná, keď sa jej cyklus sa naplní, (celý) proces sa navráti znovu k prvku zem.

Učenie o piatich procesoch.
Učenie o piatich procesoch sa začalo formovať v období Bojujúcich štátov, v tomto období tiež vznikala predstava o vzájomných vzťahoch medzi procesmi. Postupne sa vytvorili spojitosti medzi nimi a ročnými obdobiami, svetovými stranami, farbami, chuťami, číslami atď. Na počiatku dynastie Chan bol už koncept piatich procesov plne rozvinutý. Tak isto ako jin a jang, aj päť procesov sa stalo paradigmami, zahŕňajúcimi všetky ostatné pätice (päť tónov, päť chutí, päť planét atď.) do jedného veľkého systému, ktorý bol za dynastie Chan ešte viac rozšírený. V tomto období sa učenie o piatich procesoch spojilo tiež s učením o jin a jangu a dnes je vnímané ako jeho súčasť.
Päť procesov. Ako už bolo spomenuté, päť procesov predstavuje skôr súbor vlastností, povahu, než hmotnú látku. To znamená, že proces drevo nepredstavuje hmotné drevo, ale súbor vlastností, určitú povahu, pre ktorú je príznačné rozpínanie sa, ohýbanie sa a vystieranie sa atď. Všetky veci, ktoré existujú v päticiach, sú podľa povahy zaradené do jednotlivých kategórií piatich procesov. V rámci jednej kategórie tieto veci na seba reagujú omnoho silnejšie než na veci z ostatných skupín - je medzi nimi lineárny vzťah. Medzi jednotlivými procesmi, a teda aj medzi jednotlivými kategóriami, existujú tiež "cyklické vzťahy" - tzv. "vzťahy rodenia" (siang-šeng 相生) a tzv. "vzťahy prekonávania" (siang-šeng 相勝), dnes sa v čínštine používa tiež pojem (siang-kche 相克). Graham uvádza , že tieto vzťahy sa používajú len v súvislosti čínskym pojmom wu-sing, preto by sme mohli predpokladať, že pojem wu-sing sa začal používať až s rozvojom konceptu o vzťahoch prekonávania.
Vzťahy rodenia (siang-šeng 相生) a prekonávania sa (siang-šeng 相勝, siang-kche 相克) :

Vzťahy rodenia a prekonávania pôsobia neustále bez zastavenia a vytvárajú sieť väzieb, pomocou ktorých sa udržuje dynamická rovnováha. Bez rodenia by nemohli veci vznikať a bez ovládania by medzi nimi nebol udržaný poriadok. Každý proces je spojený s ostatnými prostredníctvom väzby "rodí mňa", "ja rodím", prekonáva mňa" a "ja prekonávam". Preto akonáhle dôjde k zmene stavu jedného procesu, vyvolá reťazec reakcií u ostatných procesov.

Každý proces je rodený iným a zároveň sám rodí ďalší. Proces, ktorý rodí, sa nazýva "matka" (mu 母) a ten, ktorý je rodený sa nazýva "syn" (c' 子); preto sa tiež zvykne nazývať vzťahom "matka - dieťa". Väzby medzi procesmi sa nazývajú "ja rodím" (wo-šeng 我生) a "rodí mňa" (šeng-wo 生我). Podľa vzťahov rodenia sa tvorí základné poradie procesov, tzv. "poradie podľa rodenia" - drevo, oheň, zem, kov, voda.

Myšlienka o vzájomnom prekonávaní sa jednotlivých procesov sa začala formovať už v období Jari a jesene (Čchun-čchiou 春秋 722 - 481 p.n.l.). Aj tu platí, že každý proces ovláda iný, ale je zároveň ovládaný ďalším. Proces, ktorý prekonáva, sa tiež nazýva "neprekonávaný" (suo-pu-šeng 所不勝) a proces, ktorý je prekonávaný, sa tiež nazýva "prekonávaný" (suo-šeng 所勝). Väzby podľa vzťahov prekonávania sa nazývajú "ja prekonávam" (wo-kche 我克) a "prekonáva mňa" (kche-wo克我). Vzájomné prekonávanie predstavuje istý regulačný mechanizmus, v ktorom sa prekonávaním zabraňuje tomu, aby niektorý proces príliš zosilnel a narušil tak rovnováhu v celom cykle.

Symbolické korelácie.
Tu si ukážeme kategórie jednotlivých procesov, ktoré sa v priebehu času rozširovali. Ako už bolo povedané, veci sa priraďovali k procesom nie na základe vonkajšej podobnosti, ale na základe povahy. Preto si najskôr uvedieme základnú charakteristiku pováh jednotlivých procesov a základné korelácie.

	drevo	oheň (chuo 火)	zem	kov	voda
	(mu 木)		(tchu 土)	(ťin 金)	(šuej 水)
povaha	jangová	jangová	vyrovnaná	jinová	jinová
prirodzenosť	teplá	horúca		čistá	studená
fáza premien	rodenie	rast	zmena	dospievanie	uschovávanie
vlastnosti	preniká do okolia, rozširuje sa, môže sa ohýbať a napriamovať	vyšľaháva smerom hore, ohrieva a vysušuje	plodí a pestuje, rozhojňuje a zmnožuje	podlieha zmenám, dá sa formovať, zviera a sťahuje	presakuje smerom dole, zvlažuje
svetová strana	východ	juh	stred	západ	sever
farba	modrozelená	červená	žltá	biela	čierna
ročné obdobie	jar	leto	predĺžené leto	jeseň	zima
tónina	ťüe (角)	č‘ (徵)	kung (宫)	šang (商)	jü (羽)
chuť	kyslá	horká	sladká	štipľavá	slaná
planéta	Jupiter	Mars	Saturn	Venuša	Merkúr
číslo	8	7	5	9	6

Keďže sa rozlišovali len štyri ročné obdobia, ale procesov bolo päť, k prvku zem sa spočiatku (v období Bojujúcich štátov) nepriraďovalo žiadne obdobie, predpokladalo sa, že zem je obsiahnutá vo všetkých štyroch ročných obdobiach. Neskôr sa zemi priraďovalo neurčité obdobie v strede roka, ktoré však nemalo presne definované hranice. V zbierke esejí z roku 139 pred n.l. Chuaj-nan-c' sa pre tento proces vytvára špeciálne obdobie - predĺžené leto (čchang-sia 長夏), ktoré predstavuje tretí letný mesiac (pozri 6.kapitolu, s.31-32).