Čchi (氣) - nie je len energia
 Jak přepisovat a číst čínská slova - Transkripce
 Jin a jang (陰陽) - ženský a mužský princíp v čínskej filozofií
 "Päť procesov" (wu-sing 五行)

Jin a jang (陰陽)
- ženský a mužský princíp v čínskej filozofií

Podobne ako čchi, aj pojmy jin a jang tvoria dôležitú súčasť čínskeho svetonázoru. Pozrime sa teda na to, ako sa vyvíjali.

Pôvodný význam pojmov jin a jang je nejasný. Etymologicky sa asociovali so slnečnou stranou hory a stranou odvrátenou od slnka, čiže tienistou stranou. Preto sa používali aj v zmysle "teplo" a "chlad", "tienistý" a "svetlý". Spočiatku však boli skôr stupňami na stupnici, než vzájomnými protikladmi.

陰 Znak ‚jin' obsahuje významovú zložku (tzv. radikál) ‚svah', komponent ‚mraky' a fonetikum jin.
陽 Znak ‚jang' sa skladá z radikálu ‚svah' a z komponentu, ktorý sa interpretuje ako padajúce slnečné lúče, alebo tiež človek držiaci v rukách nefritový disk, symbol nebies.

V "Prvom roku Čao-kunga" z "Kroniky pána Cuo" (Cuo-čuan - Čao-kung jüan-nien 左傳.昭公元年) z 5.st.p.n.l., tvorili jin a jang dve zo šiestich foriem čchi, ktoré sú tu vnímané ako podnebné vplyvy. Jin a jang tu figurujú ešte v pred-filozofickom význame, chápu sa tu ako zdroj tepla a chladu.

天有六氣 ……六氣曰: 陰，陽，風，雨，晦，明也。
Nebesia majú šestoro čchi …… šestoro čchi je jin, jang, vietor, dážď, tma a svetlo.

V 5.-4. storočí pred n.l. sa tieto dva pojmy čoraz viac používali vo filozofickom kontexte, napr. v komentároch k najstaršej vešteckej príručke "Kniha premien" (I-ťing 易經) a v "Kánone o Dau a cnosti" (Tao-te-ťing 道德經), v knihe "Majster Mo" (Mo-c' 墨子), v knihe "Majster Čuang" (Čuang-c'), v "Knihe dokumentov" (Šu-ťing 書經) a iných. Jin a jang tvorili ešte len skupinu protikladných vecí a javov, ešte sa pomocou nich nevysvetľovali vesmírne procesy.

Kategória jin	Kategória jangu
ženskosť jeseň a zima dážď tma chlad vnútro hroby pasivita stabilita ťažké klesavé sťahujúce zvieravé kalné	mužskosť jar a leto slnečný svit svetlo teplo povrch ľudské obydlia aktivita dynamika ľahké stúpavé rozptyľujúce vznášajúce sa čisté

Až príchodom filozofa Cou Jena 鄒衍 (305-240 pred n.l.) a s rozvojom teórii o jin a jangu v dobe jeho života sa tieto dva pojmy začali vnímať ako paradigmy dualizmu. Všetky veci a javy sa podľa vlastností priraďovali k princípu jin alebo k princípu jang. Jin a jang už predstavovali protiklady, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vzájomne si pomáhajú; príčinné kozmologické sily (princípy), ktoré stoja za prírodnými procesmi a určujú vesmírny poriadok. Od tejto doby sa ich prostredníctvom vysvetľovali vesmírne pochody.

#26149;秋冬夏，陰陽之推移也，時之短長，陰陽之利用也。日夜之易，陰陽之化也。
Jar, jeseň, zima a leto sú pohybom a posunom jin a jangu. Dĺžka ročných období je prejavom účinnosti jin a jangu. Premeny dňa a noci sú premenami jin a jangu.

Postupne sa atribúty jin a jangu rozširovali. Jang je to, čo uvádza do pohybu, jin zastavuje. Jang premieňa, jin vyživuje. Keď je nevyrovnaná čchi nebies, čiže jangová čchi, uvedená do zmätku, spôsobuje vietor. Keď sa harmonická čchi zeme, čiže jinová čchi, upokojí, spôsobuje dážď. Keď sa jin a jang spoja, vzniká blesk. Keď sú zburcované, vznikajú hromy; keď sú zmätené, vzniká hmla. Keď prevažuje jangová čchi, rozptyľuje sa, aby vytvorila rosu. Keď prevažuje jinová čchi, zamŕza, aby vytvorila inoväť a sneh. Operené bytosti sa zaraďujú do skupiny lietajúcich vecí, a preto sa podriaďujú jangu. Šupinaté živočíchy a živočíchy s pancierom tvoria skupinu plaziacich sa bytostí, takže sa podriaďujú jin. Slnko je vládcom jangu, preto na jar a v lete zvieratá s kožušinou pĺznu. Keď je letný slnovrat, jelene zhadzujú parohy. Mesiac vládne jin, preto, keď sa Mesiac zmenšuje, rybám sa scvrkáva mozog. Takýchto príkladov by sme v starých kalendároch a almanachoch našli ešte veľmi veľa.

Podľa staročínskeho svetonázoru sú tieto kategórie vzájomne prepojené prostredníctvom čchi. Čchi je tým médiom, prostredníctvom ktorého sa všetky časti univerza vzájomne ovplyvňujú a vzájomne na seba reagujú. Preto kládli teórie o jin a jangu dôraz na harmóniu medzi človekom a prírodou, ktorú môže človek dosiahnuť pozorovaním znamení a prispôsobením sa vesmírnemu poriadku. Tieto teórie hľadali analógie medzi ročnými obdobiami, dvanástimi mesiacmi, štyrmi smermi (s piatou stredovou pozíciou), ôsmimi trigramami, atď. Zdôrazňovali závislosť človeka na vesmírnom poriadku, nutnosť zladiť všetky denné činnosti s jeho pohybmi. Človek by mal podľa nich nasledovať skrytý poriadok vesmíru a takto zotrvávať v harmónii.

‚Otec' učenia o jin a jangu Cou Jen a učenie o jin a jangu. Centrom učenia o jin a jangu bola akadémia Ťi-sia 稷下 v štáte Čchi 齊 (dnešné územie provincie Šan-tung), ktorá bola centrom filozofickej činnosti. Cou Jen, ktorý pôsobil v tejto akadémií, je považovaný za "otca" učenia o jin a jangu. Dvorný historik S'-ma Čchien 司馬遷 (145?-86? p.n.l.) o ňom v "Zápiskoch historika" (Š'-ťi 史記) z obdobia 1.st. p.n.l. píše, že Cou Jen skúmal nárast a úbytok jin a jangu a pomocou týchto dvoch síl vysvetľoval vesmír. Napísal eseje o ich premenách a o cykloch dávnych mudrcov. Podrobne skúmal malé veci a ich analýzu rozširoval na väčšie, až bolo dosiahnuté nekonečno. Najskôr rozprával o dobách moderných a vychádzajúc z nich sa vracal k dobám dávnym, siahajúcim až k Žltému cisárovi. Sledoval veľké udalosti, vzostup a pád kráľovských dynastií a prostredníctvom skúmania znamení zaviedol svoj výskum do dôb, keď ešte nebesia a zem neboli stvorené. Klasifikoval veľhory, veľké rieky a doliny, skúmal rôzne druhy vtákov a zvierat, rôzne útvary vytvorené vodnými tokmi a zmenami zemského povrchu a z tohto rozšíril svoje učenie na to, čo ľudia nie sú schopní vidieť. Bol významnou, vplyvnou a váženou osobnosťou. Na rozdiel od iných vplyvných filozofov, ako napr. Konfucius, bol zahŕňaný poctami všade, kde len vkročil. Napísal množstvo esejí, ktoré sú v "Zápiskoch historika" zapísané pod titulom "Koniec a začiatok" (Čung-š' 终始) a "Veľký mudrc" ( Ta-šeng 大聖). Dohromady mali stotisíc znakov, avšak takmer všetky sa stratili. Dochovali sa z nich len útržky, ktoré môžeme nájsť v iných textoch neskoršieho dátumu.
Čo sa týka iných textov učenia jin-jang, donedávna nebol takmer žiadny k dispozícií. Avšak archeologické vykopávky v 70. rokoch priniesli významné objavy. V roku 1972 sa v hrobkách v južnom Šan-tungu v Jin-čchüe-šan 銀雀山, Lin-ji 臨沂, našiel súbor fragmentárnych jinjangových textov. V roku 1973 sa v hrobkách v Ma-wang-tuej 馬王堆 pri Čchang-ša 長沙 v provincii Chu-nan 湖南 našli ďalšie texty na hodvábnych zvitkoch, z ktorých niektoré tiež patria tejto škole. Tieto texty sú v súčasnosti predmetom výskumu.
Myšlienky tohto učenia výrazne ovplyvnili vývoj myslenia v ďalšom období. V období dynastie Chan výrazne ovplyvnilo konfuciánsku školu, čím dalo konfucianizmu novú tvár. Jeho vplyv môžeme tiež pozorovať v mnohých dôležitých školách, napr. Chuang-Lao a tiež v mnohých textoch, napr. v kapitole "Veľký zákon" (Chung-fan 洪範) v "Knihe dokumentov"; "Majster Kuang" (Kuan-c' 官子); Chuaj-nan-c' (淮南子) z polovice 2.st.p.n.l., v "Zápiskoch historika", v "Análoch jari a jesene pána Lü (Lü-š' čchun-čchiou 呂氏春秋) z polovice 3.st.p.n.l., v kapitole "Mesačné príkazy" (Jüe-ling 月令) z "Knihy obradov" (Li-ťi 禮記) z 1.st.n.l. a v mnohých iných.

(z diplomovej práce "Ročné obdobia v tele človeka a v ‚tele' spoločnosti starovekej Číny")